Denis Kozerawski a Paula Malinowska / rezidencia / máj 2021
Ako si využil túto rezidenciu? Na čom si tu v Banskej Štiavnici pracoval/pracuješ ?
“Pracoval som tu na rôznych projektoch. Hneď ako som prišiel, tak som vedel že musím dokončiť veci, ktoré išli na výstavu do Oblastnej galérie v Liberci, ktoré boli pre kolektív Apart. Tam máme takú väčšiu sólo výstavu, ktorá zahŕňa viaceré projekty z minulosti, čiže to nebolo niečo nové, len som rekonštruoval staršie veci. No a v druhej časti rezidencie som pracoval na 3D printoch, ktoré budú tento august vystavené v galérii A Promise of Kneropy v Petržalke, a tam sa zameriavam na moj sólo projekt, ktorý som začal rozvíjať nedávno, a ktorý sa týka rómskej identity.”
Je pre tvoju prácu izolácia nejakým spôsobom prospešná? Ak áno, ako?
“Ja som na rezidencii aj s Paulou Malinowskou, naše projekty sa prelínajú, a spolupracujeme na tých 3déčkach. Rozprávali sme sa aj o tejto izolácii, a pre nás to bola dosť podstatná vec, lebo sme dlhú dobu strávili v takej hektike a strašnom multitaskingu, a tá izolácia bola zrazu príjemná, aj kvôli tomu, že ateliér a kuchyňa a miesto kde spíme sú vedľa seba, takže človeka to vytrhne z toho kolobehu, na ktorý sme si zvykli, a na ktorý sme si povedali že ok, budeme reprodukovať, a zrazu je to príjemné vytrhnutie, a cítim, že ten záber, čomu sa venuje naša pozornosť je intenzívnejší a lepší, a aj rýchleší v konečnom dôsledku, pretože ma nerozptyľujú iné veci. Okrem toho aj menšia mierka mesta, viac zelene okolo a možnosti športových vyžití sú pre mňa dosť podstatné.”
Koronakríza narušila asi všetky naše istoty. Predstavuje pre teba ako
umelca aj nejaké nové výzvy alebo pozitíva? Ak áno, aké?
“Na začiatku som sa dosť zamýšľal nad tým, či budem môcť robiť umenie. Prišiel som o niektoré zákazky, lebo väčšinou sa živím natáčaním a vecami ktoré sú spojené so zhromaždovaním ľudí, a koronakríza toto na začiatku zobrala, ale v konečnom dôsledku sa to tak nejak náhodou naformátovalo, a prišli aj iné ponuky, ktoré boli z iného súdka, a tiež sa týkali umenia, čiže v tomto mám to privilégium, že som si mohol dovoliť prečkať pandémiu s nejakou finančnou stabilitou, že som necítil nejakú finančnú tieseň. A tá korona otvorila otázky, ktoré som si kládol aj pred tým, napríklad o rýchlosti, kládol som si otázky o nadprodukcii vecí, a aj o tom ako vnímame a ako sme zvyknutí konzumovať umenie, a aj to bolo podľa mňa dosť podstatné. Momentálne organizujem jednu kolektívnu výstavu v Bratislave, a mal som s umelkyňou Jolie Holder rozhovor a bolo to zlaté, lebo sme sa zamýšľali nad tým, či sa chcem vrátiť do tej nadprodukcie a do tej vyťaženosti. Ona mala priletieť do Bratislavy v nejakej časovej tiesni a produkovať výstavu v Prahe, potom prísť do Bratislavy, a pýtala sa sama seba, či to vlastne takto chce robiť, a uvedomila si že je dobre premýšľať aj nad tým, že do ktorých vecí ísť – či hovoriť na všetko áno, a že či sa chce znovu podieľat a vracať do toho normálu, ktorý bol pred koronou. Nemyslím si, že normál sa vráti, ale tú rýchlosť treba prehodnotiť, hlavne v umení.”
Začal si vnímať počas zmenenej situácie súvisiacej s koronou veci v inom svetle? Ako sa tento koronový čas premietol do tvojej umeleckej praxe? Naučil ťa niečo?
“Premietlo sa to do praxe typom otázok, ktoré si kladiem. Robím aj práce spojené s novou situáciou, ktorá vznikla, a ide aj o politické otázky napríklad v zmysle prekarizácie práce a otázky týkajúce sa toho, či tento politický systém počíta s takýmito krízovými situáciami, a že či by nebolo dobré využiť koronu politicky, napríklad začať premýšľať nad základným nepodmieneným príjmom, alebo jednoducho nastaviť to tak, aby to ľuďom pomohlo obísť tú finančnú tieseň, zháňanie peňazí a napĺňania štyroch jobov, ktoré zťažka uživia človeka, a či to politicky vieme nejako prispôsobiť v prospech ľudí, pracujúcej triedy.”
Čo by si odkázal nasledujúcej generácii umelcov, ktorí nebudú mať skúsenosť zo života
pred koronou?
“Tí ľudia čo sa teraz narodia a nebudú mať tú skúsenosť, sa narodia do sveta, ktorý bude ešte zložitejší, a aj z vedy vieme že táto korona je možno len nejakým predskokanom nejakých väčších pandémií. A klimatická kríza zasiahne všetkých podobne, nevynímajúc strednú a vyššiu triedu, a vlastne si myslím že neexistuje nejaké pred a po, nevnímam to ako nejaké veci, ktoré začnú a skončia, ale skôr ako také eventy, ktoré nejakým smerom ovplyvňujú politické a spoločeské dianie, tak ako napríklad pád dvojičiek v septembri 2001 ovplyvnil cestovanie, a ako sme ochotní prenechať nejaké naše súkromné veci spoločnostiam a štátom. Vlastne to isté spravila aj korona – sú tu nové veci, ktoré sa predpíšu tej spoločnosti, a už ich nebudeme spochybňovať, a tí ľudia čo sa teraz narodia budú vyrastať v tomto systéme, aj s tými pozmenenými vecami, a čakajú ich ďalšie a ďalšie podľa mňa oveľa horšie pandémie a iné krízy, takže táto korona, na tú sa podľa mňa bude spomínať ako taký malý začiatok väčších vecí. Čiže nie som v tomto moc optimistický.”
BANSKÁ ST A NICA
novinky
rezidencie
01. máj. 2021