Palo Fabuš / rezidencia / máj-október 2021
6 mesiacov bol Palo Fabuš aktívnou súčasťou prostredia našej organizácie na treťom poschodí. Na svojich nových autorských textoch a online prednáškach mohol pracovať aj v najtvrdších fázach lockdawnu. Vyštudoval odbor aplikovaná informatika, mediálne štúdie a filozofiu a vo svojich textoch, prednáškach sa zameriava na vzťah ICT k vývoju kultúrnych hodnôt, postojov, vnímaniu času. Je alebo bol redaktorom a šéfredaktorom časopisov.
Ako si využil túto rezidenciu? Na čom si tu v Banskej Štiavnici pracoval/pracuješ?
„Písal a dopísal som tu text “Zem je láva: O požitku z pandemie”, v ktorom som sa snažil zachytiť libidinálny aspekt sebatvorby a svetotvorby prostredníctvom toho, čo je obvykle a povrchne chápané ako eskapizmus. Pandemický lockdown dával podnet k rôznym jeho formám, ale často slúžil k faktickému obcovaniu s realitou. Ďalej som sa venoval dlhodobej práci na knihe o prehodnotení psychologickej zvrchovanosti v súdobej mentálnej ekológii.“
Je pre tvoju prácu izolácia nejakým spôsobom prospešná? Ak áno, ako?
„Určite. Niekedy si predstavujem, že narodiť sa pred 500 rokmi, tak vyhľadám život v kláštore. Izolácia je pre myslenie to, čo je pre telesný pohyb štadión alebo telocvičňa. Je to spôsob, ako sa vystaviť prázdni, nude a teda tomu skrytému, plachému a nevedomému v sebe, ktoré vo vrave mestského života ostáva zakríknuté alebo dáva o sebe vedieť len pod tlakom a teda bez náležitej citlivosti. Len ak má človek podmienky, aby takto na seba počíhal, môže toto nejjemnejšie zo seba chytať do pasce rozumu a vystavovať v podobe slov či iných výtvorov pre druhých.“
Koronakríza narušila asi všetky naše istoty. Predstavuje pre teba ako kreatívneho človeka aj nejaké nové výzvy alebo pozitíva? Ak áno, aké?
„Samozrejme. Hneď od začiatku to v čisto osobnej rovine bylo vyložené pozitívum. Zrazu som mohol ostať doma, lebo som mal spoločensky relevantnú výhovorku, že musím. Som v zásade domased; moje nomádstvo je imaginačné. Takáto izolácia ale pre mňa paradoxne znamenala, že som bol „medzi ľuďmi“ viac než obvykle. Vďaka internetu, hrám a platformám ako je Twitch alebo Discord som sa vedel dosýta vyžiť exploráciou spoločných i súkromných svetov, sám i s druhými. Až mi bolo ľúto, že to už končí.“
Začal si vnímať počas zmenenej situácie súvisiacej s koronou veci v inom svetle? Ako sa tento koronový čas premietol do tvojej umeleckej praxe? Naučil ťa niečo?
„Myslím, že zďaleka nielen mňa, ale mnoho ľudí pandémia a teraz už aj následné tektonické posuny v ekonomike viedli a vedú k prehodnoteniu toho, čomu sa človek venuje, čím sa živí, čo mu to dáva a berie. Zrazu sme mali možnosť odstupu od každodennosti, v ktorej do tej doby nebol priestor k náhľadu na seba a svoj život. Veci, ktoré nás trápili už vtedy, a reflexiu ktorých sme pri svojej zaneprázdnenosti čiastočne vytesňovali a čiastočne ani nemali priestor viesť, sa zrazu ukázali nasvietené jasne a zreteľne. Veľa ľudí mení zamestnanie, veľa z nich sa už nechce vracať do toho hektického tempa, ktoré zrazu uvideli ako odcuzdujúce. Ale veľa ľudí sa chce bohužiaľ vrátiť k tomu, čo snáď zo strachu zo seba schovávame pod slovo normál.“
Čo by si odkázal nasledujúcej generácii umelcov/kreatívnych ľudí/intelektuálov, ktorí nebudú mať skúsenosť zo života pred koronou?
„My, ako aj tí pred nami, im toho odkazujeme, či už chcú alebo nechcú, až až. Nič im chýbať nebude. Skôr naopak; je ťažšie si čo to nenechať vnútiť. Ako raz v jednom dopise napísal Ladislav Klíma: Měj odvahu k sobě, příteli.“
BANSKÁ ST A NICA
novinky
rezidencie
01. máj. 2021